Fakty a zaujímavosti

Súostrovie Lofoty. Historické a geologické veľdielo nad severným polárnym kruhom, krajina polnočného slnka a polárnej žiary, skutočná, autentická divočina. Ohromujúca panoráma k nebu týčiacich sa horských štítov a hlbokých tyrkysovomodrých fjordov, tundrové pláne a krásna, panensky nedotknutá krajina. Lofoty sú asi najkrajším a najexotickejším kútom celej Škandinávie.

Na jednom mieste tu nájdete všetky krásy Nórska: štíty hôr rastúce priamo z morskej hladiny až do výšky jedného kilometra, malebné rybárske dedinky s načerveno natretými drevenými domčekmi, farebné bárky idylicky sa pohojdávajúce v pokojných zátokách a exotika v podobe bielych arktických pláží. V akomkoľvek ročnom období tu na Vás čaká skutočné dobrodružstvo. Vitajte na Lofotách!

Škandinávske teritórium

Reťazec lofotských ostrovov sa rozkladá pred severozápadným pobrežím Nórska v Nórskom mori. Svojou polohou na 67. – 68. stupni severnej zemepisnej šírky, čo je približne 100 až 300 km na sever od polárneho kruhu, tak leží v rovnakých zemepisných šírkach ako severná Aljaška alebo Grónsko.
Súostrovie Lofoty tvorí sedem hlavných a desiatky menších až nepatrných ostrovov s celkovou rozlohou 1 227 km², oddelených väčšinou len úzkymi morskými prielivmi a fjordami. Najväčšie ostrovy sú Austvågøy, Gimsøy, Vestvågøy, Flakstadøy, Moskenesøy, Værøy a Røst. Lofoty obýva približne 24 000 ľudí. 
 

Podnebie

Škandinávia a špeciálne Nórsko nie sú zďaleka takými studenými teritóriami, za aké sa zvyknú všeobecne považovať. Golfský prúd, ktorý k ostrovom prináša teplé masy vody, zabezpečuje miernu klímu s priemernými ročnými teplotami 4,5 oC a pobrežné vody nezamŕzajú ani počas najtuhších zím. V každom prípade je tunajšie počasie niekedy nevyspytateľné a veľmi rýchlo sa dokáže zmeniť. Hoci priemerné teploty dosahujú v lete 12°C a v zimných mesiacoch okolo -1°C., výnimočne môže teplota v letných mesiacoch dosiahnuť aj 30°C a v zime až -15°C.
Priaznivé klimatické podmienky sa vďaka teplému Golfskému prúdu prejavujú aj najväčšou tepelnou anomáliou - v januári je na Lofotách priemerne o 25°C teplejšie ako na rovnakej zemepisnej šírke kdekoľvek inde na svete.


Polnočné slnko nad Atlantikom

Vďaka polohe vysoko nad severným polárnym kruhom na Lofotách si môžete vychutnať fenomén polnočného slnka a polárnej žiary. Tento nádherný prírodný úkaz, kedy počas letných mesiacov slnko nezapadá za horizont a celých 24 hodín trvá polárny deň, môžete pozorovať od mája do augusta, ale čím viac sa blížite k severu, tým väčší počet „bielych“ nocí si užijete. Domáci obyvatelia toto obdobie vedia oceniť a náležite si ho aj vychutnávajú prostredníctvom organizovania cyklistických pretekov Lofoten Insomnia Cyclic Race, ktoré prebiehajú výlučne v noci.
 

Pokiaľ chcete vidieť polárnu žiaru, ktorá je lofotskou špecialitou v zimnom období, najlepší čas na návštevu Lofotov i celej nórskej oblasti sú mesiace od septembra po apríl. 

Naprieč históriou 

Osídľovanie súostrovia Lofoty sa začalo pred 6000 rokmi. V tom čase boli celé ostrovy pokryté borovicovo-brezovými lesmi, v ktorých sa preháňali stáda divých sobov, jelenia zver, medvede, rysy, bobry, more zas poskytovalo pravekým obyvateľom hojnosť rýb, tuleňov a veľrýb. Približne pred 4000 rokmi sa na ostrovy dostalo obilie, ktoré výraznou mierou prispelo k rozvoju poľnohospodárstva.

Počas éry Vikingov sa na lofotských ostrovoch rozrástli početné osady. Dodnes sa zachoval pravdepodobne najväčšie vikingské sídlo, zreštaurované vikingským múzeom LOFOTR v mestečku Borg na ostrove Vestvågøy. Jeho dĺžka je naozaj prekvapujúca – činí 83 metrov!
Význam Lofotov ako dôležitej rybárskej provincie narástol v 12. storočí, kedže práve z ostrovov bola zásobovaná takmer celá Európa. Nesmierny význam rybolovu si uvedomil aj kráľ Øystein, keď dal v roku 1103 postaviť a zasvätiť kostol vo Vågan, osade, ktorá bola  v tom čase baštou lofotského rybárstva. Okolo roku 1120 boli na jeho pokyn postavené prvé drevené rybárske chatrče na vode, ktoré sa zachovali dodnes. Dane z rybolovu, zavedené v 14. storočí, zahájili takmer 600 rokov trvajúcu ekonomickú prosperitu ostrovov.

Dnes sú Lofoty jednou z najbohatších rybárskych oblastí planéty. 

Zdroje príjmu

Lofoty sú rajom pre rybárov a bohatstvo druhov od nepamäti predurčovalo rybárstvo ako hlavný zdroj obživy tunajších obyvateľov. Hlavným vývozným artiklom sú niekoľko mesiacov sušené tresky (stockfish) na drevených konštrukciách, ktoré sú rozostavané všade pri typických červených rybárskych domčekoch nazývaných rorbu.

Lofoty sú najväčšou svetovou oblasťou výlovu veľkých trofejných tresiek a hlavná sezóna lovu tu trvá od februára do apríla. Rybárske lode z celého severného Nórska sa pretekajú, aby sa zúčastnili na prestížnom love arktických tresiek, ktoré do lofotského Vestfjordu húfne prichádzajú, aby v ideálnych podmienkach tunajších vôd zanechali svoje potomstvo. Dôvody výberu sú: správna slanosť vody, vhodná hĺbka, ideálna teplota na kladenie ikier a dostatok potravy. Len posledných 20 rokov je popri treskách venovaná pozornosť aj lovu sleďov, ktoré sa na Lofotách tešia rovnakej hojnosti. Dôležitou časťou hospodárstva Lofôt sa stáva aj chov lososov, naopak, donedávna veľmi rozšírený chov oviec v posledných rokoch upadol aj keď jahňacie mäso z Lofôt je najvyhľadávanejšie v celom Nórsku.

Objavovanie panenskej divočiny za severným polárnym kruhom priláka do týchto končín ročne okolo 280 000 turistov, takže cestovný ruch sa stáva popri rybolove jedným z dôležitých zdrojov príjmu ostrovov. Hoci miestne orgány sú ešte stále skeptické, či turizmus dokáže koexistovať s tradičnou kultúrou ostrovov, rozvoj cestovného ruchu je prínosom pre miestne obyvateľstvo, ktoré ho akceptuje a do veľkej miery podporuje. 

Z vtáčej perspektívy

V bohatstve a pestrosti fauny a flóry súostrovia Lofoty nezaostáva ani vtáctvo. Na ploche veľkej asi ako tatranský región sa stretávajú a miešajú vtáky typické pre lesy, slatiny, horské oblasti, morské a oceánske vtáctvo a veľa iných druhov, ktoré migrujú cez ostrovy vždy na jar a na jeseň.

Majestátnosť tunajšej prírody najlepšie znásobujú nad morskou hladinou krúžiace mohutné orly bielochvosté, ktoré s obľubou hniezdia na lofotských útesoch a táto oblasť je ich najväčšou lokalitou na svete. Ostrovy priťahujú množstvo ďalších druhov morského vtáctva, ako je Razorbill, Guillemot, Cormorant, Kittiwake a typický škandinávsky Puffin.

Alka bielobradá (Fratercula arctica) s veľkým pestrofarebným zobákom je typický obyvateľ škandinávskych ostrovov. Obľubuje priehlbiny medzi skalami a v bohatých lofotských vodách si skvelou potápačskou technikou v hĺbke až 30 m pod hladinou mora loví drobné ryby, ktoré si ukladá vedľa seba do zobáka a dokáže tak jedným ponorením vyloviť desiatky rýb.

Ešte jeden lietajúci tvor v lete húfne prebýva v lofotskej prírode – komáre. Nepripraveným dokážu znepríjemniť výlet do okolitej prírody, vyzbrojený repelentom sa však nemusíte ničoho báť.

Život v oceáne

Čo je pre Lofoty a vášnivých rybárov najdôležitejšie, je bohatstvo pod hladinou mora. Teplý Golfský prúd prináša na Lofoty mnoho teplomilných druhov rýb z juhu a migrujú tu aj arktické zo severu. Šťastné tváre rybárov prezrádzajú nadšenie z jedinečných úlovkov, ktoré popri treskách unikátnych rozmerov obsahujú slede, sumce, lososy, tuniaky a množstvo iných rýb.

Do teplých vôd Lofôt prichádzajú zimovať aj kosatky a iné druhy veľrýb. Stretnúť ich v pokojných vodách plávať vedľa seba a počuť ich zvuky je veľmi silný zážitok, ktorý sem ročne pritiahne množstvo nadšencov. Pozorovanie veľrýb formou veľrybieho safari (killerwhale safari) je jednou z unikátnych atrakcií lofotských ostrovov.

National Geographic vybral Lofoty spomedzi 111 ostrovov sveta za tretie najpríťažlivejšie ostrovy planéty.*

*Hodnotenie bolo uverejnené v magazíne National Geographic Traveler, vydanie november/december 2007. Ostrovy boli hodnotené na základe kritérií o udržateľnom životnom prostredí a kultúrnej praxe.